Tieto dve zastávky nás neminuli minulý rok v júli počas svadobnej cesty. Od lekcií taliančiny a angličtiny som mala vtedy, samozrejme, pauzu a sama som mohla taliančinu cibriť v praxi. Monte Lussari som navštívila už v minulosti počas môjho Erasmus pobytu v Udine, takže som vedela, že tento pohľad nás nesklame. K tomu som však pridala ešte výstup na Cima del Cacciatore, aby sme si tú chvíľu užili ešte viac. Hoci ubehol už rok, rada sa sem v spomienkach vraciam, pretože to je pre mňa jednoznačne jedno z najkrajších miest, aké som videla. Bonusom je prístupnosť, nemusíte byť vrcholovým športovcom, aby ste sa mohli pokochať touto krásou. Práve preto som sa rozhodla túto svoju spomienku zdieľať dúfajúc, že pomôžem ďalším milovníkom Talianska či hôr na ceste k tejto nádhere.
Asi nemusím hovoriť, že letecky sa sem priamo nedá dostať. Je však niekoľko iných možností dopravy. Myslím, že najjednoduchšie je ísť autom, tak ako sme to urobili my. Do Tarvisia to nemáme tak ďaleko, v našom prípade cesta zo Žiliny trvala okolo 6,5 h. V Tarvisiu sme jednu noc aj prespali, aby sme si po ceste autom oddýchli a boli pripravení na ďalší deň. Mestečko sa nachádza hneď za hranicami s Rakúskom, označila by som ho za typické alpské. Možno to bude znieť zvláštne, ale Tarvisio je to najvoňavejšie mesto, ktoré som navštívila. Všade tam nádherne voňali kvetiny alebo stromy. Bohužiaľ, nevedela som identifikovať, ktoré rastliny tak voňajú a pani, ktorá nám poskytla ubytovanie, tiež presne nevedela.
Ak ste chceli ísť letecky, z Budapešti sú lety do mesta Treviso. Odtiaľ by ste museli ísť vlakom a/alebo autobusom. Ako som už spomínala, Erasmus pobyt som strávila v Udine. Keďže mesto je na severe Talianska a nenašla som letecké spoje z Bratislavy alebo Viedne, cestovala som tam autobusom (Flixbus) z Bratislavy. Z Udine som sa k začiatku trasy dostala vlakom a autobusom.
Monte Lussari je aj pútnickým miestom, takže ak vyrazíte po vlastných nohách, okrem toho, že Vás cestou čaká niekoľko zastavení, zdoláte prevýšenie okolo 1000 m. Touto cestou som sa vydala počas mojej prvej návštevy ako študentka. Celý čas kráčate po cestičke, ale to prevýšenie dá naozaj zabrať.
Pri druhej návšteve som použila lanovku z Camporosso in Valcanale spolu s manželom. Táto varianta je priateľná aj pre rodiny s deťmi, ktoré si chcú urobiť pekný výlet. Hore pobehovali aj batoľatá.
Z Monte Lussari nasledovala príjemná prechádzka lesom, ktorá sa o chvíľu zmenila na kamenistú. Mali sme to šťastie, že sme stretli aj zvieratká, ktoré sa nás vôbec nebáli. Na vrchol sme dorazili po niečo vyše 1 h. Trasa je viac-menej nenáročná s výnimkou záveru, kde treba trošku liezť po skalách. Záver však stál za to a ocitli sme sa vo výške niečo málo vyše 2000 m.n.m.
Cestou z vrcholu sme sa ešte stavili v jednej z reštaurácii (Locanda al Convento). Reštaurácia ponúkala cenovo prístupný obed a výhľad na nezaplatenie. Potom nás čakal už len odvoz lanovkou a šup do auta.