Kalábria:
Región ukrývajúci poklady
Kalábria je jedným z 20 talianskych regiónov. Ide o najjužnejší región, pokiaľ berieme do úvahy pevninu a nerátame ostrovy. Tento región je z tých chudobnejších v Taliansku a mnohí jeho obyvatelia svoj rodný kraj opúšťajú, aby našli stabilné zamestnanie inde. Pokiaľ ide o cudzincov, je známy snáď všetkým dovolenkárom, ktorí milujú pláže a more. Na výber sú hneď dve moria – Tyrrhenské a Iónske. Kalábria však neponúka len dlhé pobrežie, ale aj historické pamiatky. Najväčšie mesto regiónu je Reggio Calabria a zároveň je mi aj najbližšie. Strávila som tu dohromady 4 mesiace a určite sa ešte vrátim.
Reggio Calabria
Mesto má svoje letisko, ale nie je možné dostať sa sem priamo. Doletíte sem z Milána alebo Ríma. Dá sa letieť aj do mesta Lamezia, príp. do Catanie na Sicílii a odtiaľ ísť verejnou dopravou. Ja som letela s prestupom v Ríme.
Primárnym dôvodom návštevy mesta nebola dovolenka, ale lekcie taliančiny na miestnej univerzite. Univerzita má síce označenie „pre cudzincov“, no ponúka možnosť vysokoškolského štúdia všetkým. Pre cudzincov sú celoročne organizované intenzívne jazykové kurzy. Vzhľadom na geografickú polohu regiónu sem najviac cudzincov prichádza v lete, aby si mohli okrem štúdia užiť aj horúce slnečné dni a osviežujúci morský vzduch. Priamo v meste je promenáda „Lungomare Falcomatà“ označovaná ako „Najkrajší kilometer Talianska“. Počas letného večera tam stretnete veľa ľudí. Práve vtedy je teplota vonku príjemná, takže sa ľudia stretávajú a chodia na prechádzky.
Mesto má aj svoju kamienkovú pláž, no kúpanie sa neodporúča. Je lepšie zájsť o niečo ďalej. To nič nemení na fakte, že sa môžete na tejto pláži aspoň „slniť“, či už na verejnej pláži alebo môžete využiť služby nejakého miestneho „Lida“. Je ich tam hneď niekoľko. Schladiť sa môžete famóznou zmrzlinou v Sottozero alebo Gelato Cesare. Určite nevynechajte ani granitu. S ľadovými drťami, ktoré ponúkajú na Slovensku, sa to nedá ani porovnať. Na večeru určite treba zavítať do pizzérie Lievito. Nenájdete tu len dokonalú pizzu, ale aj pivo. Milovníci histórie môžu navštíviť miestne archeologické múzeum „Museo Archeologico di Reggio Calabria“, ktorého dominantou sú bronzové sochy „I Bronzi di Riace“. Sochy boli nájdené v r. 1972 na dne Iónskeho mora v hĺbke okolo 8 m, približne 200 m od pobrežia. Sochy bojovníkov majú výšku takmer 2 m a pochádzajú z 5. stor. pred Kr..
Tropea
Keď sa pohneme smerom na sever, asi po 2 h cesty vlakom, dorazíme do mestečka Tropea. Len tak obísť toto miesto sa nevyplatí, pretože je to skutočný raj. Osobne som asi nikde inde nevidela krajšiu farbu mora. Neďaleko železničnej stanice sa človeku naskytne úžasný výhľad na more. Na pláž treba potom zísť po schodoch, čo nie je problém. Trošku horšie je, keď sa chcete z pláže vrátiť do historického centra napr. na obed. Nie je to však nič strašné.
V blízkosti pláže môžeme tiež vidieť kostlík „Chiesa di Santa Maria dell’Isola“ vybudovaný na skalnatom útese. Kto chce, môže doň vstúpiť za predpokladu, že ste dostatočne zahalení. Pri vstupe bolo možné požičať si plášť na zahalenie. Z tohto útesu bol znova krásny výhľad.
Scilla
Niečo málo vyše 20 km od Reggio Calabria sa nachádza Scilla. Cesta vlakom netrvá dlho a prechádzate aj cez prístavné mestečko Villa San Giovanni, ktoré spája pevninu so Sicíliou. Každodenne tu premávajú trajekty do Messiny. Niektorí ľudia dokonca takto dochádzajú aj do práce.
Ja som sa do mestečka Scilla chodila kúpať, ale navštívila som aj hrad na skale „Castello Ruffo di Scilla“, z ktorého je opäť krásny výhľad. Celé miesto je malebné a okrem študentov z Reggia tam nebolo veľa turistov. V reštauráciách sa popularite teší mečúň.
K miestu sa viaže legenda. Scilla, krásna nymfa, stretla Glauca, ktorý sa do nej zamiloval. Ona sa však zľakla jeho vzhľadu. Vyzeral ako napoly človek a napoly ryba. Glauco sa preto rozhodol vyhľadať čarodejnicu Circe s prosbou o nápoj lásky. Circe sa však doňho zamilovala a zo žiarlivosti premenila Scillu na príšeru so 6 psími hlavami. Od tej chvíle sa Scilla schovávala v jaskyni.
Kalábria má čo ponúknuť a toto je len útržok. Už sa neviem dočkať svojho návratu do regiónu. Každý kto váha, by sa mal pustiť na cestu do tejto krásnej oblasti. Výhodou je, že ešte v septembri tu je leto. Takisto v lete je možné ísť sa schladiť do hôr, kde nájdeme aj vodopády, napr. Parco Nazionale dell’Aspromonte. Verte mi, ak nie ste len na dovolenke na 1-2 týždne, ale z nejakého dôvodu ste na dlhšie, takéto „odskočenie“ do hôr padne vhod.
