Kurz taliančiny v taliansku

Rozhovor s veronikou

kurz taliančiny

V dnešnom článku som sa rozhodla priblížiť vám štúdium taliančiny v Taliansku. Sama som taký kurz taliančiny absolvovala a bola som spokojná. Oslovila som svoju kamarátku Veroniku, ktorá absolvovala takýto kurz dokonca v dvoch rôznych mestách.

Veronika, Ďakujem za ochotu urobiť tento rozhovor. Na úvod by mohla priblížiť, ako si sa vlastne dostala k taliančine.

Taliančinu som si vybrala preto, lebo som nevedela čo ďalej. Taliansko mám rada od mala. Páči sa mi ich spôsob života. Preto som sa rozhodla isť študovať tento jazyk.

Absolvovala si letný intenzívny kurz taliančiny v meste Perugia a Reggio Calabria. Ako prebiehali tieto kurzy?

Bola to naozaj veľmi dobrá skúsenosť. Obidva kurzy trvali mesiac. Lekcie prebiehali každý deň od pondelka do piatku. Prvý deň všetci študenti absolvovali test, po ktorom nás rozdelili do jazykových skupín. Počet hodín záležal od skupiny, do ktorej vás zaradili. Maximálne to boli tri hodiny do dňa, napríklad : gramatika jazyka, konverzácie, písanie, audiovizuálne hodiny, kultúra a podobne. Na obidvoch kurzoch boli tieto hodiny viac menej rovnaké. V Perugii som mala aj hodinu talianskej kuchyne a histórie. Lektori boli priateľskí s bohatými skúsenosťami s učením cudzincov, nikdy nepovedali nie, mohli sme sa s nimi porozprávať o čomkoľvek. V Reggiu sa lektori menili počas niektorých hodín a v Perugii sme mali jednu lektorku na všetky hodiny.

Organizovali školy aj nejaké výlety? Zúčastnila si sa nejakého?

Škola v Reggiu mala centrum (Centro studi e assistenza studenti stranieri), ktoré pravidelne organizovalo výlety do okolia, napríklad výlet na Sicíliu a Etnu, výlet do mesta Tropea a Scilla. Zúčastnila som sa výletu do miestneho múzea: Museo Archeologico di Reggio Calabria. Najväčším pokladom v múzeu sú bronzové sochy bojovníkov, ktoré sú približne z 5. storočia pred naším letopočtom. Ďalej to bola návšteva historických a archeologických miest Locri a Gerace. Názvy týchto miest sú pôvodne z gréčtiny. Pamätám si, že sa nám podarilo pekne spáliť na tomto výlete. :D.

Škola v Perugii neorganizovala výlety. Organizovali sme si ich spolu so spolužiakom. Každý víkend sme boli niekde inde. V okolí je naozaj veľa pekných miest, ktoré sa oplatí navštíviť. A týmto prejdem rovno na ďalšiu otázku.

Ako si trávila svoj voľný čas?

Vo voľnom čase sme vždy niečo robili. Ako prvé sme samozrejme museli preskúmať mesto. V centre Perugie sa nachádza množstvo historických pamiatok, keďže mesto založili Etruskovia a bolo jedným z hlavných centier. Prvé zmienky o meste pochádzajú zo 4. stor. pred naším letopočtom. Neskôr sa mesto stalo centrom umenia vďaka Umbrijskej škole umenia. Tiež sa tu nachádza jedna z najstarších univerzít na svete: Universitá degli Studi di Perugia. Postupne sme navštevovali okolité mestá. Napríklad Spello, ktoré je známe vďaka svojej kvetinovej výzdobe. Najlepší čas na návštevu je jar, ale ani cez leto alebo jeseň návštevu neoľutujete. Mesto Assisi je preslávené ako rodisko Františka z Assisi. Veľa ľudí ho navštevuje ako pútnické miesto. Rozhodne tu nemôžete čakať klasický pokoj úzkych talianskych uličiek. Najkrajšie mesto bolo Ancona, keďže sa nachádza pri mori, ale má aj historické centrum. Mesto leží v regióne Marché a dostali sme sa tam úplnou náhodou, keď sme prestupovali na vlak do pôvodnej destinácie.

Kalábria taktiež ponúka mnoho krásnych miest. Najväčší dojem vo mne zanechalo mesto Tropea, kde sme sa vybrali aj s miestnymi Talianmi. Mesto leží na útese, z ktorého je dycherúci pohľad. Pod ním sa nachádza nachádza prekrásna a v lete aj preplnená pláž. Ale nech vás to neodradí, výlet stojí za to. Potom sú tu mestečká ako Scilla s hradom a Bova Marina, kde nebol skoro nikto a najteplejšia voda zo všetkých miest. Počas týždňa sme počas voľného času chodili na zmrzlinu, najlepšiu majú v Sottozero.
Chodievali sme na pláž sa chladiť do mora počas horúcich dní a večerné prechádzky po promenáde plnej ľudí. A samozrejme nesmieme zabudnúť aj na venovanie sa škole vo voľnom čase a písaniu úloh zo školy.

kurz taliančiny

Je niečo, čo ťa po príchode do Talianska prekvapilo? Niečo, s čím si sa počas dovolenky v Taliansku nestretla.

Na túto otázku neviem úprimne odpovedať. Bolo to už dávnejšie, ale asi to neboli veľké prekvapenia, keďže sa mi to nevrylo do pamäti. Taká klasika ako je neporiadok. A Taliani všeobecne 😀 Jednu vec si vlastne pamätám. V Perugii som bola v septembri a v tom období už začínalo byť chladnejšie. A v Taliansku sa vykurovacia sezóna začína až v novembri. Takže na ubytovaní bolo dosť chladno.

Spozorovala si nejaký rozdiel medzi Talianmi žijúcimi na juhu a v strednom Taliansku?

Taliani na juhu sú otvorenejší, viacej si užívajú život a sú ukážkou frázy: LA DOLCE VITA. V Perugii boli trošku pokojnejší a nemali až takú iskru v sebe ako Taliani na juhu by som mohla povedať.

Akých národností boli tvoji spolužiaci? Našla si si medzi nimi nejakých kamarátov?

Dole na juhu to boli väčšinou Maďari, Rusi, miestami Američania ale aj Slováci. V strede to bol mix všetkých národností Číňania, Gréci, Iránky, Írka, Holanďania dokonca jeden študent bol až z Filipín, takže naozaj sme boli pestrá partia. Ubytovanie som mala v kláštore (bol z neho krásny výhľad na mesto) s veľkou záhradou, kde som organizovala posedenia so spolužiakmi. Každý uvaril tradičné jedlo zo svojej krajiny a večerali sme spolu. Tieto posedenia nás zblížili a s niektorými spolužiakmi som do dnes v kontakte.

Čo si najviac ceníš na týchto skúsenostiach?

Najviac si cením to, že som mohla zažiť ten reálny život v Taliansku. Lepšie spoznať kultúru, vidieť nové miesta, rozprávať sa s ľuďmi. Na dovolenke v hoteli človek nezažije to pravé Taliansko s miestnymi ľuďmi.

Po akom čase si cítila, že "sa ti začína rozväzovať jazyk" v taliančine?

Popravde mám pocit, že sa mi nerozviazal do dnes (haha). Ale po návrate na Slovensko bol cítiť ten rozdiel na hodinách a aj učitelia videli, respektíve počuli, zlepšenie. Najviac si vážim skúsenosť z Perugie, keď som sa rozprávala s Talianmi z ubytovania a nechali ma trápiť sa pri vysvetľovaní zážitkov z toho dňa a nechceli prejsť do angličtiny. To, že jediná možnosť konverzácie bola po taliansky mi najviac pomohlo.

Odporučila by si tieto jazykové kurzy ďalším študentom?

Jazykové kurzy by som jednoznačne odporučila študentom nech už pôjdu kdekoľvek. Mesiac v Taliansku im dá viac ako celý rok študovania jazyka na Slovensku. Zažijú bežné rozhovory, situácie, na ktoré sa nedá dopredu pripraviť ako na vyučovacej hodine. Uvidia reálny život v Taliansku, nie iba z kníh a počutia. A taktiež zažijú DOLCE FAR NIENTE.

Dúfam, že článok bol pre vás užitočný, že ste sa niečo nové dozvedeli a ak sa rozhodujete, či absolvovať kurz taliančiny priamo v Taliansku, pomôže vám pri rozhodovaní. Veronike ešte raz ďakujem za ochotu podieľať sa na tomto rozhovore. 🙂