sólo cestovanie
Napadlo vám niekedy ísť do zahraničia len tak „sólo“? Mnohým nie alebo mnohých táto myšlienka opustila skôr, než začali niečo plánovať. Môže ísť o výlet/dovolenku alebo študijný či pracovný pobyt v zahraničí. Ak neholduješ sólo cestovaniu, skús sa zamyslieť prečo. Je to kvôli neznalosti jazyka? Kvôli strachu o vlastné bezpečie? Má sólo cestovanie vôbec nejaké výhody? Mnohých to prekvapí, ale áno, má.
Rodina a priatelia
Skôr než sa pustím do popisu toho, čo pokladám za benefity sólo cestovania, rada by zdôraznila, že väčšinu svojich dovoleniek a výletov som absolvovala s rodinou, priateľmi alebo partnerom, takže nemám nič proti tejto forme. Rozumiem tomu, že človek má rád spoločnosť a dovolenka je práve možnosť pre ľudí spolu tráviť viac času. Zažijú pekné chvíle a ostanú im spoločné spomienky. Rozumiem aj tomu, že rodičia nechcú pustiť niekam len tak bez dozoru svoje maloleté dieťa. Je to pochopiteľné. Týmto článkom by som však chcela povzbudiť ľudí, najmä ženy, aby dali šancu aj sólo cestovaniu. Nemusíte ísť zrovna do krajiny s najvyššou mierou kriminality, aby ste z tohto druhu cestovania profitovali.
Jazykové znalosti
Začnem tým najočividnejším, a tým sú jazykové znalosti. Ak cestuje človek sám, je nutený cudzí jazyk používať, nemôže sa spoliehať na druhú osobu. Na svoj Erasmus pobyt som šla sama, nie v spoločnosti kamarátok. Bolo to to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Keď som šla na študijné oddelenie, keď som potrebovala niečo riešiť s vyučujúcimi, keď som šla do obchodu či na úrad, musela som všetko vybaviť sama. V prípade pobytov vysokoškolákov na zahraničných univerzitách je najlepšie ísť sám.
Na dovolenkách a výletoch je to podobné, hoci zvyčajne sa neriešia „formálne“ záležitosti. Ide skôr o presun z miesta A do bodu B, kupovanie rôznych vstupeniek atď. Stále tu platí, že sa musíte pýtať vy, neurobí to nikto za vás.
Sebadôvera
Vďaka sólo cestovaniu získate dôveru vo svoje vlastné schopnosti. To súvisí s už spomínaným využívaním jazyka, ale aj s tým, že sa musíte spoliehať sami na seba napr. pri presúvaní sa z jedného miesta na druhé. Nikto vás nevedie, nikto nepozerá miesto vás, ktorým smerom sa vydať, či na ktorej zastávke vystúpiť. Spočiatku to nie je ľahké, ale postupne vám to príde ako prirodzená súčasť života.
Tolerancia
Možno je to len môj subjektívny pocit, no zdá sa mi, že ak človek viac cestuje alebo strávil istý čas v zahraničí, otvára sa mu myseľ. Samozrejme, toto by bolo na dlhšiu debatu. Ľudia sú rôzni, záleží tiež na mnohých faktoroch – výchova, skúsenosti atď. Nechcem nikoho škatuľkovať, ale mám pocit, že títo ľudia sú tolerantnejší. Tento bod súvisí s cestovaním celkovo, nemusí nutne ísť o cestovanie „sólo“. spoznávaním ľudí rôznych národností, rás, náboženstiev a orientácií sa učíme aj väčšej tolerancií. Čo je v našej krajine „tabu“ alebo „divné“, môže byť bežnou súčasťou života ľudí v iných krajinách. Ak sme tomu vystavení tam, doma nezažívame taký obrovský šok.
noví priatelia
Ak cestuje človek sám, nemusí byť úplne sám, pokiaľ to nechce. Niekoho spoznať môže aj v zahraničí. Pokiaľ ide o študijné pobyty, je to o to ľahšie. Ja som tak spoznala pred 5 rokmi svoju kamarátku, s ktorou som ešte stále v kontakte. Mali sme spolu prednášky z Talianskej literatúry a trávili sme spolu čas potom aj mimo vyučovania. Chodili sme spolu na obedy, na kávu, na výlety, ale aj do knižnice sa učiť. Sú to spomienky na nezaplatenie. Už sa neviem dočkať, ako ju pôjdem opäť navštíviť.
Sólo cestovanie nemusí byť len trápením. Naopak, ak objavíte jeho čaro, s radosťou si túto skúsenosť aj zopakujete. Nebezpečie hrozí, áno, ale to hrozí častokrát aj u nás a možno ešte väčšie. Verím, že ak vycestujete osamote aspoň raz, vráti sa vám to mnohonásobne rôznymi spôsobmi.