Apúlia: kľukatá cesta do raja
Vonku padajú snehové vločky, zima ešte ani náhodou nekončí, na stole mi leží šálka obľúbeného lattéčka a nasávam vôňu škorice. Každé ročné obdobie má svoje čaro, ale v poslednom čase sa mi cnie za slnečnými lúčmi. Tak som sa rozhodla dať na uši slúchadlá, zapnúť si Alessandru Amoroso a zaspomínať na horúce septembrové dni strávené v Apúlií.
dlhá cesta do bari
Na túto cestu som sa dlho tešila. Prvýkrát som si povedala, že by som región chcela navštíviť počas 1. stupňa vysokej školy. Keď som počas magisterského štúdia vyberala univerzitu, kam pôjdem stráviť semester, uvažovala som trochu aj nad Bari, no osud chcel, aby som šla inde. Do Apúlie sme sa vybrali v septembri a naša prvá skutočná zastávka bola práve v Bari.
Skutočná zastávka to bola preto, že sme cestovali autom. Najskôr som nebola nadšená predstavou stráviť v aute 16-17 h, kým prídeme do cieľa. Chcela som radšej letieť a požičať si auto na mieste. Nakoniec som bola rada, že som sa nechala manželom presvedčiť.
Cestovali sme 2 dni. Na Slovensku bol lejak, len ťažko sme videli na cestu. V Rakúsku sa vyčasilo a začali nás obklopovať nádherné hory. Tento pohľad nás sprevádzal ešte dlho až do Talianska. V polovici našej cesty sme sa zastavili, mali sme rezervované ubytovanie kúsok od mestečka Chioggia, aby sme si oddýchli a pohodlne sa vyspali. Na ďalší deň sme pokračovali v ceste popri slnkom zaliatom pobreží a podvečer dorazili do Bari. Hoci to nebola časť regiónu, po ktorej najviac prahlo moje srdce, zastavili sme sa tu, keďže ide o hlavné mesto regiónu. Nevynechali sme tu historické centrum a Baziliku sv. Mikuláša, kde sa nachádzajú relikvie tohto svätca. Pizzériu Elite Pizza sme mali hneď oproti ubytovaniu a bola vynikajúca.
apúlia: biele mestá
Apúlia sa pýši svojimi „bielymi“ mestami. Na pohľad sú krásne a plnia svoju funkciu – zmiernenie horúčav. Už v Bari je možné vidieť tento typ architektúry.
Len kúsok južne od Bari sa nachádza Polignano a Mare. Je jednoduché dostať sa tam aj vlakom za pár minút priamo z Bari. My sme sa však všade presúvali autom. Tým, že je miesto dobre dostupné aj verejnou dopravou, bolo aj celkom plné. Pláž je malinká, ale more priezračné a voda teplá. Kvôli pohodlnejšiemu vstupu do mora sú vhodné topánky do vody, keďže pláž je kamienková. Určite netreba miesto vynechať, prišli by ste aj o nádherný výhľad.
O niečo južnejšie, smerom do vnútrozemia sa nachádza dedinka Alberobello, ktorá sa radí medzi pamiatky UNESCO. Typické sú pre dedinky Trulli – kamenné domčeky s kužeľovitými strechami staré niekoľko stoviek rokov. Na strechách nájdeme zobrazené rôzne symboly, kresťanské či ezoterické.
Naša ďalšia zastávka bola v Ostuni – biele mesto na kopci založené už v 7. stor. p.n.l. Hovorí sa, že ide o jedno z najkrajších miest juhu. Nájdeme tu množstvo úzkych, romantických uličiek. V centre sa nachádza katedrála a vďaka polohe na kopci je z mesta krásny výhľad na Jadranské more.
Poslednou zastávkou pred oddychom na pláži predstavovalo mesto Lecce. Mesto je nazývané aj „Florencia južného Talianska“. Aj toto mesto má unikátnu architektúru – barokovú. Počas prechádzky mestom ste obklopení typickými barokovými budovami, ktoré ohúria človeka svojou veľkoleposťou.
Stovky kilometrov pobrežia a krištáľové more
Po návšteve miest sme mali naplánovaný niekoľkodňový oddych na pláži. More regiónu je v rámci Talianska najčistejšie a pláží je veľa, takže bol celkom problém vybrať jedno miesto. Nakoniec sme sa rozhodli pre Punta Prosciutto. Mali sme prenajatý apartmán. Miesto je vzdialené od ruchu mesta. Bez auta by to bolo náročné, keďže ani obchod s potravinami nebol v pešej dostupnosti. More a pláž nesklamali, počet turistov minimálny a ešte sme si doniesli domov aj domáci olivový olej. Bola to jednoznačne skvelá voľba. 🙂
Apúlia je naozaj čarovná, ponúka veľa možností objavovania. Na svoje si prídu milovníci pláží, ale aj histórie. Preskúmali sme len malý kúsok regiónu, hoci sme videli viacero miest a prešli stovky kilometrov. No aj v tom je to čaro – môžeme sa sem vrátiť a nebude nuda, lebo je stále čo objavovať. 🙂