Angličtina vs. taliančina:
Čo je jednoduchšie?
Už počas štúdia som zvykla dostávať túto jednoduchú a zároveň náročnú otázku: „Ktorý jazyk je jednoduchší? Angličtina alebo taliančina?“ Nikdy som sa nezvykla prikláňať k jednej alebo druhej odpovedi, skôr som jednotlivé rozdiely trošku rozobrala. Takže ak ste sa anglicky už učili a láka vás taliančina, možno vám tento článok pomôže v rozhodovaní.
Výslovnosť
Výslovnosť sa zvykne učiť na začiatku štúdia cudzieho jazyka. Taliančina má niekoľko pravidiel, ktoré si treba zapamätať. Potom však je už čítanie jednoduché. V prípade angličtiny sa to povedať nedá. Existuje niekoľko pravidiel, ale zoznam je dlhší a ťažší na zapamätanie, takže aj v prípade pokročilých študentov je niekedy potrebné si výslovnosť overiť.
Na overenie výslovnosti používam zvyčajne Cambridge Dictionary TU. Je to pre mňa rýchly a efektívny spôsob, pretože vidím transkripciu a môžem si tiež slovo vypočuť v britskej aj americkej verzií.
Slovná zásoba
Znalosť angličtiny nám dokáže pomôcť pri učení sa slovnej zásoby v taliančine a naopak. Hoci ide o germánsky a románsky jazyk, predsa vychádzajú aj z latinčiny a podobnosti nachádzame často, napr.
incredible – incredibile
important – importante
Netreba sa však na túto spojitosť spoliehať vždy. Nezabúdajme, že existujú v jazykoch tzv. falošní priatelia (false friends, i falsi amici). Niektoré slová sa nám zdajú na prvý pohľad podobné, tak si odvodíme ich význam, ktorý v skutočnosti je iný.
library (knižnica) – la libreria (kníhkupectvo)
a parent (rodič) – il parente (príbuzný)
V oboch jazykoch nájdeme jednoduchšie aj ťažšie slová na zapamätanie. Osobne sa mi ľahšie pamätajú asi tie anglické, to však môže byť aj tým, že angličtinu som sa začala učiť ako prvú. Veľkým pozitívom taliančiny je, že tu nemáme obávané frázové slovesá ako v angličtine.
gramatika
V jazykoch sa mnohí študenti snažia vyhýbať štúdiu gramatiky s domnienkou, že gramatiku netreba vedieť, stačí sa dohovoriť. Myslím, že každý lektor mi dá za pravdu, že je to hlúposť. Gramatika je potrebná, bez nej to jednoducho nejde. Rozdiel však je, aký je študentov cieľ. Ak chce získať jazykový certifikát, musí gramatike, napr. časom, venovať veľa času. Ak potrebuje jazyk len na bežnú komunikáciu, nemusí poznať úplne všetky časy, stačia mu tie najčastejšie používané.
Pozrime sa teda, aké časy existujú v angličtine a taliančine.
Angličtina má:
prítomný čas (jednoduchý a priebehový)
minulý čas (jednoduchý aj priebehový)
Budúci čas (jednoduchý aj priebehový)
Predprítomný čas (jednoduchý aj priebehový)
Predminulý čas (jednoduchý aj priebehový)
Predbudúci čas (jednoduchý aj priebehový)
Taliančina má tzv.:
jednoduché časy (presente, imperfetto, futuro semplice, passato remoto),
zložené časy (futuro anteriore/composto, passato prossimo, trapassato prossimo, trapassato remoto).
Treba spomenúť aj podmieňovací spôsob (jednoduchý aj zložený) a rovnako aj 4 konjunktívy. Dôležitou skutočnosťou, s ktorou sa v angličtine nestretávame, je, že slovesá v taliančine časujeme, a to v každom čase.
Keď celé porovnanie zhrniem, jeden jazyk je ťažší v niečom, druhý zas v niečom inom. Celkovo by som označila taliančinu za náročnejší jazyk, ak v ňom ideme do hĺbky. Záležať môže však aj na iných faktoroch, napr. na motivácií študenta. Nech sa už venujete ktorémukoľvek z nich, robíte dobre.😊