Írsko: o angličtine, o živote a kultúre
Rozhovor s Eliškou
Vždy ma zaujímajú skúseností druhých zo zahraničia. Rada sa delím o tie svoje, ale oveľa radšej počúvam príbehy iných ľudí. Nedávno mi pribudla nová študentka taliančiny, ktorá strávila niekoľko rokov v anglicky hovoriacej krajine, a tou krajinou je Írsko. Táto informácia ma hneď zaujala a chcela som vedieť viac. 🙂 Mala som šťastie, že Eliška bola ochotná sa podeliť o svoje zážitky a skúsenosti, dohodli sme sa na rozhovore, ktorý vám dnes sprostredkujem. Úprimne, tohto článku som sa nevedela dočkať. 🙂
Ďakujem za ochotu podieľať sa na tomto článku. Na úvod by som sa rada dozvedela, prečo si sa rozhodla opustiť Slovensko a ísť žiť do Írska.
Počúvala som hlas srdca, rozhodla som sa odísť za priateľom, ktorý tam už žil 4 roky. Keď sme sa zoznámili, bola som v 4. ročníku na VŠ, tak sme mali rok vzťah na diaľku a po ukončení štúdia som sa rozhodla odísť za ním.
Kde si žila a ako dlho?
11 rokov som žila v meste Waterford. Je to najstaršie a 5.najväčšie mesto v Írsku, nachádza sa na juhovýchode krajiny. Nazývajú ho „Sunny South East“, takže sme mali určite viac slnečných dní ako zvyšok krajiny 🙂
Akou prácou si sa v írsku živila a ako ťa prijali kolegovia?
Začala som ako čašníčka v reštaurácií, kde som pracovala 9 rokov a nakoniec som sa vypracovala na asistentku manažéra. Kolegovia boli väčšinou cudzinci. Ak to boli Írky, tak to mali len ako brigádu cez leto alebo popri škole. Mala som šťastie na kolegov. Vždy boli ku mne milí, priateľskí, nikdy ma neodsudzovali, radi pomohli. 🙂
Zažila si, že by sa niekto na teba díval “zhora”? Dali ti pocítiť to, že si “z východnej Európy”?
Nie, s týmto som nemala nikdy problém, ale bude to asi aj tým, že oni nás ľudí “z východnej Európy” potrebujú, pretože tieto “slabšie” pracovné pozície ako čašníčky, upratovačky, predavačky za pokladňou robili takmer samí cudzinci
Mala si po príchode problém s niečím? Napr. zvyknúť si na prízvuk, celkovo s jazykom, zvyknúť si na počasie…
Pri príchode som mala problém s jazykom. Ja som sa učila angličtinu len 4 roky na strednej škole, kde to bolo viac zamerané na gramatiku ako konverzáciu, takže základy som ovládala, ale to nestačilo, pretože Íri sú ukecaní, zvedaví a radi sa rozprávajú. Po čase som však zistila, že si to ja zbytočne komplikujem v mojej hlave tým, že som stále rozmýšľala, ako sa to gramaticky povie správne… a im na tom vôbec nezáleží, vždy pochopili, čo som chcela povedať, aj keď bolo sloveso v nesprávnom čase/tvare. Úprimne musím povedať, že na priebehový, predprítomný čas či dávno minulý môžete zabudnúť. 🙂 Oni používajú len prítomný, minulý a budúci. Napr.: Ja keď som niekoho nevidela, povedala som: „I have not seen you for a long time“ a typický Ír len povedal: „Long time no see“. 🙂
Čo sa týka počasia, určite mi chýbali naše teplé letné dni plné slnka. Keď tam aj týždeň vkuse prší, je to naozaj deprimujúce, lebo tam prší od rána do večera, nonstop, nie ako u nás – prehrmí búrka a vyjde slniečko. V Írsku občas boli aj mesiace bez slnka. Najhoršie boli zimné mesiace, kedy od októbra do januára iba pršalo. V zime mi veľmi chýbal sneh.
Ešte mi napadlo, že mi chvíľu trvalo si zvyknúť na to, že oni sa hneď za pozdravom pýtajú „How are you?“ a naozaj čakajú na odpoveď alebo čakajú na to, že sa ich vy opýtate, ako sa majú a hneď začína konverzácia o počasí. 🙂
Navštevovala si v Írsku aj nejaký jazykový kurz?
Nie, nenavštevovala som žiadny kurz. Učila som sa sama tak, že som si vyhľadala slovíčka, ktoré som potrebovala pri práci a každodennej komunikácii
Ako si si zlepšovala angličtinu?
Snažila som sa komunikovať čo najviac len v angličtine, kúpila som si dennú tlač a čítala správy, postupne som začala čítať knihy a aj filmy/seriály som si radšej pozerala v anglickom jazyku
Naučila si sa niečo aj po írsky? Stretávala si sa často s týmto jazykom?
Írsky jazyk sa používa vo Waterforde veľmi málo, ale sú ešte dedinky v Írsku, kde sa rozpáva iba po írsky. Je to náročný jazyk. Na školách je povinná výučba írskeho jazyka, vo Waterforde je len 1 škola, kde rozprávajú a vyučujú všetky predmety v írštine
Napr.: dovidenia – slán, ako sa máš – conas ata tú
Čo si si na Írsku a/alebo Íroch najviac obľúbila?
Obľúbila som si najviac ľudí. V reštaurácií sme mali stálych zákazníkov, s ktorými som bola v kontakte skoro každý deň. Bolo úžasné sledovať ich rodinné večere – oslavy, zásnuby, nové prírastky do rodiny a vidieť, ako ich deti vyrastajú. Čo ma najviac prekvapilo bolo, keď mi zákazníci doniesli dary k mojím zásnubám a potom neskôr aj svadobné dary. Úplne cudzí ľudia, ktorým som len servírovala jedlo a prehodila pár viet navyše počas ich obeda či večere mi doniesli šálky, poháre na šampanské, víno, kvety…
Napríklad aj v obyčajnom Lidli, do ktorého som chodila každý deň na nákup si ma predavačky už pamätali a pýtali sa na moje deti, rodinu… Toto je na Íroch úžasné, že úplne cudzí človek sa bude počas skenovania vášho nákupu s vami rozprávať, usmievať sa a dokonca vám pomôže zabaliť nákup. Všetci vieme, ako to chodí v Lidli či v Kauflande u nás na Slovensku – nákup vám, hádžu tak, že tovar nestíhate baliť do tašky. 🙁
Zažila si nejaký kultúrny šok?
Kultúrny šok asi nie… Skôr by som povedala, že to bolo naopak, vždy ma „prefackala“ tá slovenská realita a nevedela som sa dočkať návratu späť do Írska, pretože som sa vždy na Slovensku stretla s ľuďmi, ktorí boli nespokojní, len sa sťažovali, zamračení, nepríjemní, neochotní s čímkoľvek pomôcť – bol to presný opak toho, na čo som bola zvyknutá v Írsku…
Čo je typické pre Írov podľa teba? Ako by si popísala ich charakter či kultúru?
Íri, s ktorými som sa ja stretla – boli a vždy budú pre mňa priateľskí, dobrosrdeční, láskaví, zhorčiví, málokedy sa sťažujú, užívajú si život – oni peniaze zarábajú, aby si život užili. U nás je to, bohužiaľ, často tak, že zarábame peniaze, aby sme prežili… Oni sa naozaj riadia heslom peniaze boli a budú, aj keď je pravda, že s tou najchudobnejšou vrstvou som sa nestretla. Ale aj tí, čo mali najmenej, Vám dali najviac a to sa netýka len sprepitného v reštaurácií.
Veľmi sa mi páči, že podporujú iných tým, že využívajú ich služby, ako napr.: práčovňa, umývarka áut, reštaurácie, kaderníctva, malé lokálne obchody – u nás to bolo zaužívané tak, že si radšej všetko urobíš sám, akoby si mal zaplatiť niekomu inému…
Vyskúšala si typickú Írsku kuchyňu? Chutilo ti?
Vyskúšala som, ale nebudeme si klamať, nie je to žiadna sláva. 🙂
Čo ťa viedlo k rozhodnutiu vrátiť sa na Slovensko?
My sme nikdy neplánovali ostať v Írsku tak dlho, ale tie dni strašne rýchlo plynú a rok za rok ubiehal ani neviem ako. 🙂 Najväčším dôvodom bola naša rodina. Vidieť mojich rodičov len raz – dvakrát do roka bolo naozaj málo. A potom, keď sa nám narodili naše dcéry, začali sme uvažovať, čo bude pre ne najlepšie. Chceli sme, aby vedeli aj po slovensky a nielen rozprávať, ale aby mali zvládnutú aj slovenskú gramatiku ako písanie, čítanie, pravopis… Neviem si predstaviť, aké náročné by to bolo, keby sme sa rozhodli vrátiť neskôr a naša staršia dcéra by nemala tieto základy. Určite by sa začlenila, ale so slovenčinou a pravopisom by bol veľký problém.
Môj rozhovor s Eliškou tu ešte nekončí, ale keďže vás nechcem zahltiť príliš dlhým textom, rozhodla som sa ho rozdeliť na dve časti. V druhej časti sa dozvieme ešte niečo o tipoch na výlety, o zdravotníctve a školstve, ale aj o tom, čo by Eliška poradila mladým ľuďom, ktorí sú frustrovaní situáciou na Slovensku a zvažujú odchod do zahraničia. Verím, že sa máte na čo tešiť a užijete si čítanie aj tejto druhej časti. 🙂