Írsko: o angličtine, o živote a kultúre - 2. časť
Rozhovor s Eliškou
S mojou študentkou taliančiny, Eliškou, som pred začiatkom leta pripravila rozhovor o jej živote v Írsku, ktorý zanechala a vrátila sa späť do rodnej krajiny. Rozhovor je pre mňa samú veľmi zaujímavý a rozhodla som sa ho rozdelila na dve časti. Prvú časť som už uverejnila (môžete si ju prečítať TU) a teraz sa pozrieme na druhú časť, v ktorej spomíname zdravotníctvo a školstvo v Írsku a tiež Eliškinu radu pre študentov angličtiny a postoj k frustrácií mnohých Slovákov v súvislosti s politickou situáciou v krajine.
Tvoja dcérka navštevovala základnú školu aj v Írsku. Mohla by si porovnať ich vzdelávací systém s tým naším? Čo bolo rovnaké/iné?
Áno, moja staršia dcéra navštevovala 2 roky Montessori škôlku a prvé dva roky školy – junior a senior infant, tu deti môžu nastúpiť už od 4 rokov, preto majú počas týchto prvých dvoch rokov inú výučbu ako sme my zvyknutí. Prirovnala by som to k našej predškolskej príprave, kde sa deti ešte mohli hrať. V triede majú stále k dispozícii hračky, ale zároveň už majú vyučovacie hodiny.
Deti nosia uniformy, neprezúvajú sa do papúč, na prestávku chodili vždy von, aj keď pršalo. Nám chýbali teplé obedy a družina. Stoly v triede majú väčšie, okrúhle alebo štvorcové, kde sedí spolu viac detí a pracujú samostatne a aj spolu v skupine. Nedostávajú domáce úlohy na víkend. V tých prvých dvoch ročníkoch, čo sme my absolvovali, domáce úlohy neboli vôbec. Každý rok je iný triedny pán učiteľ/ka a aj trieda. Triedny pán učiteľ/ka ich vyučuje všetky predmety v danom ročníku.
Veľmi sa mi páči a ocenila som slovné hodnotenie k známkam z predmetu a taktiež hodnotili aj schopnosť učiť sa – či vie dieťa pracovať samostatne/v tíme, schopnosť počúvať, či má záujem o učenie a taktiež sociálny a osobný vývoj dieťaťa.
Okrem školstva patrí u nás medzi často spomínané témy aj zdravotníctvo. Ako vnímaš túto tému? Bolo to v Írsku v niečom lepšie/horšie? V čom?
Návšteva lekára, len všeobecného, Vás vyjde draho. Je tu poplatok 55 € len za konzultáciu s lekárom a mnohokrát sa môže stať, že Vám ani nepredpíše žiadne lieky a pošle Vás domov s tým, že je to len nejaký vírus a prejde to samé. Ak Vás už lekár odporučí k nejakému špecialistovi, tak sú veľmi dlhé čakacie doby, niekde aj 2 roky. Nefunguje to ako u nás, že Vám lekár dá výmenný lístok a za pár dní/týždňov sa objednáte u daného špecialistu (aj keď viem, že aj na Slovensku sa už tie termíny iba predlžujú).
Napr.: starostlivosť počas tehotenstva je úplne iná v porovnaní so Slovenskom, kde sa robí obrovské množstvo testov a návštev. Prvé sono sa robí až v 12-tom týždni a potom ešte v 20-tom. Je to spôsobené aj tým, že Írsko je silná katolícka krajina a veľakrát reagujú tak, že je to v rukách Božích…
Mala som však aj vážnejšie zdravotné problémy a tu sa už postupovalo veľmi rýchlo. Všetky potrebné vyšetrenia som mala vybavené do 2 týždňov, nič sa nezanedbalo! Ja čo by som najviac vyzdvihla, je opäť prístup lekárskeho personálu – boli vždy láskaví, trpezliví, všetko podrobne vysvetlili, nikdy ma neodbili. Sestričky to isté… Milé, empatické, usmievali sa – nikdy sa mi nestalo, že by bol niekto nepríjemný, zamračený, nahnevaný, dokonca nepríjemný na pacienta…
SÚ NEJAKÉ ZVYKY, KTORÉ SI SI “PRINIESLA” Z ÍRSKA DOMOV NA SLOVENSKO?
Čo sme si odniesli z Írska nie je zvyk, ale skôr spôsob života – BE KIND, ALWAYS – takto vedieme aj naše deti, že si treba navzájom pomáhať a rešpektovať sa, nejako sa vytráca tá úcta voči starším ľudom, učiteľom…A myslím, že toto je cesta, byť láskavý a menej súdiť ostatných
Myslím, že sme si odniesli najmä to pozitívne vnímanie života. Som vďačná za maličkosti a snažím sa aj obklopovať pozitívne naladenými ľuďmi 🙂
Ale jeden zvyk sme si predsa len doniesli, a to je hľadanie veľkonočných vajíčok v záhrade. Easter bunny k nám chodí na Veľkonočnú nedeľu. 🙂
Čo by si odporučila tým, čo sa učia angličtinu? Ako sa ju učiť?
Určite len to, že nech sa neboja cestovať a rozprávať, nech zabudnú na gramatiku a všetky tie časy, ktoré nám vtĺkali v škole do hlavy. Na začiatok si naozaj postačia iba s tromi časmi. A teraz je toľko možností ako sa učiť cudzí jazyk – aplikácie, filmy a seriály, knihy, podcasty… Hlavne, aby ich to bavilo, začať malými krokmi, pár slovíčok denne. 🙂
V posledných mesiacoch vládla na Slovensku frustrácia kvôli politickej situácií a mnoho mladých ľudí spomínalo odchod do zahraničia. Čo by si im poradila? Ako by si ich povzbudila? (je už na tebe, či by si ich povzbudila v odchode alebo v tom, aby zostali)
Áno, mnohí sme teraz frustrovaní z toho, čo sa deje na Slovensku, ale nemali by sme utekať a zatvárať oči pred týmito problémami. Ak túžime po zmene, treba začať bojovať za lepšie zajtrajšky, nemôžeme sa len spoliehať, že to za nás vyrieši niekto iný alebo že to vyriešime odchodom do zahraničia…
Ja by som im odporučila nech cestujú a vyskúšajú si žiť v inej krajine. Je to skvelá škola života. Nech načerpajú nové poznatky, inšpirácie a možno zistia, že to na Slovensku nie je až také beznádejné, a že nadobudnuté skúsenosti budú vedieť využiť na zlepšenie kvality života na Slovensku…
Eliške ešte raz ďakujem za rozhovor. Všetky jej slová som priam „hltala“, upútali ma jej zážitky a skúsenosti. Myslím, že vďaka rozhovoru mám na zozname ďalšie nové miesta, kam by som sa rada šla pozrieť. 🙂