Toskánsko inak - cesta a bývanie v obytnom vane
Rozhovor s Ivkou
Ako lektorka mám šťastie na zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. Tentokrát ide o moju študentku Ivku, s ktorou pilujeme angličtinu. Ivka je mladá, kreatívna a myslím si, že úspešná žena, ktorá pracuje ako marketingová špecialistka v IT firme. Má rada cyklistiku a iné športy, ale aj knihy a cestovanie. Má sa o čo podeliť, preto som ju oslovila s prosbou o tento rozhovor, kde sa dozvieme o jej ceste obytným vanom cez Slovinsko až po Toskánsko.
Ivka, ďakujem za ochotu podieľať sa na tomto článku. Zaujala ma tvoja tohtoročná dovolenka. Cestovanie “na vlastnú päsť” je dnes viac než bežné, nie je ničím výnimočným, najmä v prípade mladých ľudí, ktorí sa vedia dohovoriť po anglicky. Cestovanie vanom však nie je až také populárne (pokiaľ nehovoríme o nejakom roadtripe po Amerike). Ako ti napadla táto myšlienka a prečo?
Pred pár rokmi sme zažili týždňovú plavbu na malej plachetnici okolo gréckeho ostrova Korfu. Bolo nás na pár metroch štvorcových, s kapitánom 7. Pamätám si, ako so snúbencom sedíme na predku lode a ja len spontánne poviem: “Vieš si predstaviť väčšiu slobodu ako toto?” Len ticho prikývol a bol to pre mňa veľmi silný moment. Odvtedy vnímam zážitkové ubytovanie inak a veľmi ma celá idea oslovila. Som nesmierne vďačná bratrancovi s jeho manželkou, že na nás na tento výlet zavolali. Po návrate sme si napríklad kúpili stan a už máme aj svoj obľúbený camping na Studenci v Banskej Štiavnici. Veľmi sa mi zapáčilo vystúpenie z komfortnej zóny, ktoré je možné pri tomto type dovolenky zažiť. Človek si potom váži aj tečúcu vodu či práčku.
Od stanu to potom k túžbe po zážitku s obytným vanom nebolo ďaleko. Neustále som totižto obdivovala karavany a vany v kempoch. Najmä kuchynky, prístrešky, svetlá a samotnú vynaliezavosť ľudí. Kempovanie je úplne iný svet ako ten každodenný, ktorý odporúčam aspoň raz zažiť každému 🙂
Odkiaľ ste mali van a ako si postupovala pri hľadaní toho vhodného? dal niekto tip alebo si hľadala recenzie?
Tip na obytný van som našla na Instagrame. Dlhšie som sledovala „Kuticu“ a ich chatky, ktoré na strednom Slovensku ponúkajú na prenájom ako zážitkové ubytovania. Keď predstavili novinku, a to možnosť prenajať si Kuticu na kolesách, pílila som s tým uši polovičke dosť dlho, aby si to zapamätal. Pri výbere dovolenky to potom v podstate sám navrhol. Je tiež za zážitky a skvelo šoféruje, takže sme neváhali a dohodli si pobyt na koniec júna. Strávili sme tak krásnych 11 dní mimo komfortu a parádne sme vypli hlavy.
Ako bol van vybavený? Varili ste v ňom aj spali? Bolo to pohodlné?
Van obsahoval všetko čo sme k pohodlnej dovolenke potrebovali a aj niečo navyše. Bol vybavený funkčnou kuchynkou s veľmi štedrou chladničkou, skrinkami a odkladacími priestormi. Postel je vyvýšená, ale aj tak je k nej super prístup a po 2 nociach sme si zvykli aj na znížený strop. Majitelia našťastie nešetrili pri kúpe matraca a tak sme celú dovču prežili bez bolestí chrbta. Dokonca je v ňom sprchovací kút a chemické WC. Keďže sme spali iba v kempoch, WC aj sprchu sme využili iba výnimočne. Kempy sú už v dnešnej dobe naozaj slušne vybavené a WC či sprchy zväčša prerobené. Majiteľ dokonca prikúpil aj externú sprchu, ktorú je možné pripojiť na plynovú bombu pre ohrev vody. Ak stojíte mimo kempu, viete sa pohodlne osprchovať aj v prírode. V zadnej časti dodávky sa nachádza sieť, do ktorej môžeš vhupnúť hneď po zobudení a vypiť si kávu pri čítaní knihy. Variaca doska je na plyn, takže uvariť i špagety, cestoviny alebo polievku bolo veľmi rýchle a pohodlné. Samozrejem boli sme v Taliansku, bol by to gastro hriech jesť iba v kempe. Väčšinu času sme tak jedli v reštauráciách a kaviarňach. Uvariť si ale kávu v koťogu hneď po zobudení bolo veľmi príjemné 🙂
Kam si cestovala a ako dlho trvala cesta?
Cestovali sme z Košíc do Novej Bane, kde sme si prevzali van a odparkovali naše auto. Následne sme sa cez Slovinsko presunuli k toskánskemu pobrežiu. Tam sme strávili značnú časť dovolenky. Cestou domov sme sa zastavili ešte vo vnútrozemí, omrknúť kemp Agrioasi, ktorý má celkom strategickú polohu, ak cestujete zo Slovenska. Uložili sme si ho a radi ho navštívime pri ďalšej ceste do Talianska autom alebo karavanom.
Kde ste sa zastavili v Slovinsku a čo ste videli/robili?
Prvé 2 noci sme teda strávili neďaleko Slovinského jazera Bohinj v kempe Danica v Bohinjskej Bistrici. Je to menšie jazero hneď vedľa populárneho Bledu. Kemp sme našli „na blind „po tom, čo hlavný kemp pri Bohinj bol už plný. Hneď ráno sme sa šli okúpať do jazera, ku ktorému sme sa presunuli cyklochodníkom za pár minút. Kemp nám poskytol perfektný oddych pred ďalšou cestou.
Ktoré miesto/a ste navštívili v Toskánsku? Akým aktivitám ste sa venovali?
Následne sme sa presunuli do Toskánska a to rovno k pobrežiu. S vanom to nie je veľmi na prezeranie histórie v mestách. Parkovanie je obtiažnejšie a predsa len chceli sme zažiť viac prírody a mora. Do Toskánskych miest ako Florencia či Siena sa dá kedykoľvek zaletieť a vychutnať si ich naplno. Zvolila som preto nature friendly camp PuntAla neďaleko mesta Follonica. Kemp má nádhernú pláž s čistou vodou a príjemným klesaním. Keďže sme so sebou mali bicykle na recepcii sme si vypýtali mapu cyklotrás v okolí, ktoré sme postupne preskúmali. Najviac sa mi páčilo historické mesto Castiglione della Pescaia.
Sú nejaké miesta/reštaurácie, ktoré by si rada odporučila?
Asi najviac mi utkvela v pamäti reštaurácia Bubula, cucina di Maremma neďaleko kempu. Majú tam úžasného grill majstra z Florencie. Aj napriek tomu že nevie po anglicky je veľmi zhovorčivý a vtip nám prerozprával nohami, rukami. Počas celého večera bol personál veľmi milý a pozorný a jedlo bolo skvelé.
V historickom mestečku Castiglione odporúčam reštauráciu Ristorante il Granaio, kde mali úžasné cestoviny s diviakom a domáce tiramisu. Terasa sa nachádza priamo v historickej uličke, takže sa pravý taliansky zážitok dostavil ihneď.
A čo sa ešte jedla týka, dosť sa mi páčil fakt, že na pláži pripravovali čerstvé šaláty, sendviče či mozzarellu s paradajkami. Pre mňa je stále záhadou, prečo na slovenských kúpaliskách v 32 stupňoch musíme jesť iba vyprážané polotovary a langoše. Je viac než jasné, prečo majú Taliani tak nízku mieru prevalencie rakoviny hrubého čreva.
Ochutnali ste nejaké miestne špeciality?
V Toskánsku sa na moje prekvapenie konzumuje pomerne dosť mäsa. Ochutnala som napríklad cestoviny s diviačím a boli fantastické. Tiež máme veľmi radi ich pečivo a sladké na raňajky – napr. pistáciové croissanty alebo maritozzi (je to v podstate sladká žemľa plnená šľahačkou) s cappuccinom.
Možno jeden tip, ktorý sme sa naučili v Chorvátsku. V reštauráciách si k obedu alebo večeri pýtame vždy house wine (white/red). Je to v podstate ich lokálne víno, ktoré väčšinou aj sami pijú. Nalievajú ich do karáf alebo džbánov a je podstatne lacnejšie ako to vo fľašiach.
Určite vieš, že Taliani majú určitú svoju reputáciu, keď ide o dopravu a šoférovanie. Ako sa vám cestovalo?
Úplne v pohode. Pár krát sme sa naopak zasmiali na príliš pomalých autách, ktoré pravdepodobne šli na spotrebu. Benzín bol v Taliansku podstatne drahší ako u nás. Tankovali sme preto na benzin pumpách mimo diaľnic, tam boli ceny domáckejšie. Tiež ich systém platenia diaľničných mýt bol úplne okej a prehľadný. Platíte až za prejdený úsek ako je to napr. v Chorvátsku. V Slovinsku som diaľničnú známku vyklikala za pár minút pred prechodom hraníc na ich webe.
Je niečo, čo ťa v Taliansku prekvapilo? Či už pozitívne alebo negatívne.
Tento výlet nebol náš prvý stret s Talianskou kultúrou. Ak to ale môžem zhodnotiť celkovo, Taliani sú pomerne hluční a otvorení, no pre mňa o to krásnejší národ. Netreba sa preto ľakať, ak na vás niekto skríkne alebo počujete na ulici kričať ženy. Väčšinou ide o bežný rozhovor medzi susedami. Osobne sa držím pri cestovaní pravidla, že som v danej krajine na návšteve a nemám právo hodnotiť alebo urážať ich kultúru. Ak chce človek sedieť o 12:00 pred reštauráciou s hnevom a slzami od hladu, je to jeho výber. Siesta je ich neodmysliteľnou súčasťou, my sme na návšteve, preto ju musíme prijať a prispôsobiť sa. Sledovať Talianov ako sa pred začatím siesty presunú do tieňa a popíjajú kávu je niečo krásne. Majú na to aj výraz: Dolce far niente. V preklade to znamená niečo ako sladké ničnerobenie. Je to naozaj super vec pre kreatívne hlavy. Možnosť vypnúť, je v dnešnej dobe tak vzácna.
Bolo jednoduché sa v Toskánsku dorozumieť po anglicky?
S mladšou generáciou to šlo úplne bez problémov. Starší Taliani sú tiež zväčša na turistov zvyknutí a ak aj anglicky nevedia, snažia sa vec ukázať alebo opísať nejak medzinárodne. Vždy sa nejako pochopíme.
Ktoré 3 veci ti teraz napadnú, keď počuješ slovo “Toskánsko”?
Skvelé víno, zeleň a nádherné piesočnaté pláže. Čo viac…
Odporučila by si takúto cestu karavanom aj rodinám s deťmi, príp. s 1 dieťaťom?
Určite áno. Dokonca kemp, v ktorom sme v Toskánsku boli, je veľmi dobre pre rodiny s deťmi prispôsobený. Nájdete tam pekné ihriská, čisté sprchy a toalety a 2 reštaurácie či potraviny. Detí a rodiniek bolo v našom okolí kopec. A musím povedať, že som šťastnejšie deti nevidela. Pláž má plytkú vodu, piesok ideálny na stavanie hradov a stromy v kempe poskytujú dostatočný tieň počas obednej horúčavy. Ak by som sa na podobný tip dovolenky chystala s dieťaťom, volila by som ale väčší karavan s klimatizáciou. Podnebie v Toskánsku je veľmi mierne a aj počas leta sú tam príjemnejšie teploty ako v iných prímorských letoviskách. Predsa len je to ale pre rodinku komfortnejšie ako van 🙂
Ivke ďakujem ešte raz za rozhovor. Cestovanie vanom určite nie je pre každého, skôr pre dobrodružnejšie povahy, ale má jednoznačne svoje čaro. 🙂
Ivka takisto rada píše a má kreatívnu dušu. Ak by ste sa chceli niečo o nej dozvedieť alebo si prečítať niečo o dnej, urobte tak na https://www.blogiva.sk.