OBJAVTE LAGO DI SORAPIS:
SKRYTÝ RAJ V SRDCI DOLOMITOV
Lago di Sorapis je jedno z najkrajších horských jazier v Dolomitoch a nás, podobne ako iných turistov, prilákalo svojou neuveriteľnou tyrkysovou farbou. Toto prírodné divadlo sa nachádza v regióne Veneto v severnom Taliansku, neďaleko známeho horského mesta Cortina d’Ampezzo. Hľadáte nezabudnuteľnú túru? Jazero bude určite pre vás. 🙂
nIEčO MáLO O JAZERE
Lago di Sorapis sa nachádza vo výške 1923 m.n.m. a za svoju farbu vďačí usadeninám, ktoré prúdia z ľadovca. Nejde o žiadne chemikálie, je to taký prírodný zázrak. 🙂
Kúpanie v jazere nie je dovolené, turisti majú dovolené ho len nekonečne obdivovať.
Pokiaľ sa vydávame na hory, zvyknem písať, či je trasa vhodná aj pre kočíky a v tomto prípade vôbec nie je vhodná. Nejde síce o veľmi náročnú turistiku, skôr takú stredne náročná, ale na trase sa vyskytujú aj skaly a úseky s reťazami.
VýSTUP K JAZERU
Cestovali sme autom z obce Dobbiaco a rozhodli sme sa pre toto parkovisko. Parkovisko je bezplatné, parkovanie nefunguje ako je to v prípade Lago di Braies, o ktorom som písala TU.
Ak ste si klikli na link, zrejme vám mapa zobrazila, že z parkoviska vedie trasa č. 215. Na fotografií môžete vidieť, že počasie nám v ten deň veľmi neprialo, ale nenechali sme sa odradiť.
Náš výstup z parkoviska vo výške asi 1800 m.n.m. začal v lese a potom sme kráčali cez lúku (viď. fotografia). Výstup spočiatku nie je vôbec náročný, ide skôr o prechádzku.
Neskôr príde prvé stúpanie a začnú sa striedať strmšie úseky s úsekmi na vydýchnutie.
Turistiku sme absolvovali začiatkom septembra a bolo už jesenné – daždivé a hmlisté počasie. Samozrejme, inde v Taliansku bolo v tom čase ešte horúco, ale hory sú predsa iné. Nezastihli nás mínusové teploty, no po niekoľkých horúcich dňoch v Udine a Verone to bol veru teplotný šok.
Všetko má svoje plusy aj mínusy. Nemali sme jasnú oblohu, počas výstupu sme si nemohli na mnohých úsekoch vychutnať krásny výhľad, ale občas sa miestami vyčasilo a chodník aspoň nebol preplnený turistami.
Počas turistiky treba byť jednoznačne opatrný a adekvátne oblečený. Síce sme stretli pani aj v teniskách, ale je to hlúposť vzhľadom na skaly, ktoré nás čakali, najmä v tak daždivom počasí, kedy sa šmýka. Turistické topánky a nepremokavá bunda sa vám určite zídu. 🙂
Nezabudnite ani na občerstvenie, celá trasa nám trvala asi 5-6 hodín. Zdatní turisti to zvládnu aj za menej, ale aj vďaka počasiu sme postupovali pomalšie a v cieli sme sa zastavili aj v Rifugio Vandelli, aby sme sa zohriali. 🙂 Ja som mala len čaj, ale môj manžel si dal čaj s rumom a musím povedať, že tým rumom veru nešetrili. 😀 Takisto robili super horúcu čokoládu. 🙂
Ako môžete vidieť na fotkách nižšie, súčasťou trasy sú aj užšie chodníky, skalnaté úseky a oceľové laná, ktoré treba brať do úvahy. Cieľ však jednoznačne stál za to. Krajšie jazero som nikdy nevidela a neubralo mu na kráse ani to počasie 🙂
