Leto je čas oddychu, cestovania a nových zážitkov – ale aj perfektná príležitosť, ako si urobiť vo všetkom poriadok a ako sa k jazykom dostať iným spôsobom: uvoľnenejšie, prirodzene a hlavne s chuťou. Pri jazykoch (či už ide o angličtinu, taliančinu alebo iný jazyk) je dôležité nestratiť s nimi kontakt úplne. Letná pauza od všetkého znie veľmi lákavo, každý si chce oddýchnuť, ale pri jazykoch treba byť opatrní, aby sme si neurobili až príliš dlhú pauzu a neoľutovali to.

Návšteva jazera „Lago di Dobbiaco“ nebola tak úplne plánovaná. Niežeby nás toto jazero nezaujímalo, ale na Dolomity sme mali len pár dní a prioritou v našom itinerári bolo niečo iné. Počasie to však zariadilo inak. Bol začiatok septembra a počasie bolo v tých dňoch veľmi premenlivé. Podľa predpovede malo byť v našom pôvodnom cieli oblačno a pršať, čo by nám v tomto prípade prekážalo, lebo by sme prišli o plánované výhľady. Rozhodli sme sa teda pre túto alternatívu – nenáročnú prechádzku okolo jazera. Jazero nie je ďaleko od dedinky, dá sa parkovať (za poplatok) hneď vedľa jazera a pobyt v prírode si môžete užiť aj s deťmi alebo kočíkom.

Navonok to môže vyzerať jednoducho – odučíš pár online hodín týždenne, za každú lekciu máš hodinovú sadzbu ako niekde v IT sektore…. A za čo? Za hodinový pokec a prácu s učebnicou? Je to však veľmi skreslená predstava o tom, čo lektorstvo so sebou prináša a čo je súčasťou tej jednej lekcie, pretože tá nepredstavuje len 1 hodinu práce a už vôbec nie len práce s učebnicou. Samozrejme, nie je lektor ako lektor a každý investuje do svojej práce iné úsilie, ja vám však popíšem celú situáciu z môjho pohľadu a na základe mojich skúseností.

Lago di Sorapis je jedno z najkrajších horských jazier v Dolomitoch a nás, podobne ako iných turistov, prilákalo svojou neuveriteľnou tyrkysovou farbou. Toto prírodné divadlo sa nachádza v regióne Veneto v severnom Taliansku, neďaleko známeho horského mesta Cortina d’Ampezzo.

Minulé leto sme opäť v rámci našich ciest navštívili Veronu. Napriek tomu, že nejde o veľké mesto, je tam čo pozerať, aj keby šlo len o prechádzku po meste. 🙂 Giuliettin dom sme vynechali a takisto aj vyhliadku z Torre dei Lamberti, pretože miesta sme navštívili už v minulosti. Hneď po príchode sme sa vybrali na vyhliadku z Castel San Pietro. Do apartmánu sme dorazili podvečer, takže sme len rýchlo vyložili batožinu a ponáhľali sa stihnúť západ slnka. Ide o pútnické miesto vhodné pre tých, čo sa chcú v tichosti pomodliť, ale aj pre tých, ktorý radi skúmajú svet a chcú vidieť niečo „iné“.🙂

Santuario dellla Madonna della Corona je kostolík nachádzajúci sa necelých 50 km od Verony v obci Spiazzi, len na skok od Lago di Garda. Ide o pútnické miesto vhodné pre tých, čo sa chcú v tichosti pomodliť, ale aj pre tých, ktorý radi skúmajú svet a chcú vidieť niečo „iné“.🙂

Návštevu Dolomitov som plánovala už dlho a v septembri sme sa k nim konečne dostali. 🙂 Myslím, že sú jedným z prvých oblastí Álp, ktoré sa nám v mysli vybaví pri slove "Alpy". Nevynechali sme toto typické "Insta miesto". Lago di Braies je skutočne fotogenické miestočko a ak si návštevu nepremyslíte, necháte tu aj slušnú sumu peňazí.

Koncom júna sme navštívili Neapol, hlavné mesto regiónu Kampánia. Očakávali sme, že kolíska pizze nás očarí chuťami a nezostali sme sklamaní. Kampánia však nie je iba Neapol. Región ponúka toho veľa všetkým, ktorí o jeho objavovanie majú záujem.

Mám naozaj šťastie na zaujímavých ľudí. Tentokrát ide Ivku, ktorá sa v rozhovore podelila o skúsenosti s cestou obytným vanom do regiónu Toskánsko.

S mojou študentkou taliančiny, Eliškou, som pred začiatkom leta pripravila rozhovor o jej živote v Írsku, ktorý zanechala a vrátila sa späť do rodnej krajiny. Rozhovor je pre mňa samú veľmi zaujímavý a rozhodla som sa ho rozdelila na dve časti. Prvú časť som už uverejnila (môžete si ju prečítať TU) a teraz sa pozrieme na druhú časť, v ktorej spomíname zdravotníctvo a školstvo v Írsku a tiež Eliškinu radu pre študentov angličtiny a postoj k frustrácií mnohých Slovákov v súvislosti s politickou situáciou v krajine.

Pomerne rýchlo a lacno sa vieme dostať do Talianska vďaka letom z Viedne do mesta Treviso. Ide o malé mesto, ak hľadáte pokoj a ticho, bude tou správnou voľbou.

Vždy ma zaujímajú skúseností druhých zo zahraničia. Rada sa delím o tie svoje, ale oveľa radšej počúvam príbehy iných ľudí. Nedávno mi pribudla nová študentka taliančiny, ktorá strávila niekoľko rokov v anglicky hovoriacej krajine, a tou krajinou je Írsko. Táto informácia ma hneď zaujala a chcela som vedieť viac. 🙂 Mala som šťastie, že Eliška bola ochotná sa podeliť o svoje zážitky a skúsenosti, dohodli sme sa na rozhovore, ktorý vám dnes sprostredkujem. Úprimne, tohto článku som sa nevedela dočkať. 🙂

„Ako sa prinútiť k učeniu?“ Nezáleží na tom, či daným jazykom je angličtina/taliančina/iný jazyk, s týmto problémom sa trápi nejeden študent cudzieho jazyka. Na Instagrame som sa pýtala svojich sledovateľov, o čom by si radi prečítali nový článok na blogu. Jedna z odpovedí obsahovala práve túto otázku, preto som sa rozhodla k nej vyjadriť. Vychádzam pri tom z vlastnej skúsenosti a tento spôsob nemusí platiť na každého, no verím, že stojí minimálne za vyskúšanie.

Už počas štúdia som zvykla dostávať túto jednoduchú a zároveň náročnú otázku: "Ktorý jazyk je jednoduchší? Angličtina alebo taliančina? Poďme posúdiť...

Pomerne rýchlo a lacno sa vieme dostať do Talianska vďaka letom z Viedne do mesta Treviso. Ide o malé mesto, ak hľadáte pokoj a ticho, bude tou správnou voľbou.